Hudba ako denník Gitarista David Kollar založil svoju prvú kapelu v roku 2005 a v rovnakom čase začal okrem
Read more
Hudba ako denník
Gitarista David Kollar založil svoju prvú kapelu v roku 2005 a v rovnakom čase začal okrem hudby písať aj denník. Dlho zvažoval, či ho má vydať, nakoniec to urobil, ale najstarší (prvý) zápis v tejto knihe pochádza z jari 2011. Za ten čas sa veľa zmenilo. Predovšetkým pochopil, že cesta fusion gitaristu nie je pre neho a rozhodol sa viac zamerať na experimentovanie so zvukom a rytmami, na hudbu s veľkým priestorom na improvizácie.
Podobne otvorene a zároveň prekomponovane sú ladené aj jeho Zápisky I. Namiesto klasického životopisu knihu otvára rozsiahly netypický profil od českého špecialistu na „svet inej hudby“ Zdeňka K. Slabého. Už to naznačuje, že sa budeme viac pohybovať v zahraničí než na Slovensku. Slabý pripravil overtúru s krátkym životopisom a slovníkom mien aj poznámkami k tvorbe hlavnej postavy. Takže po 30 stranách môžu začať plynúť denníkové zápisky bez akýchkoľvek doplnkov či upresňovačiek. Je jasné, kto je kto.
Okamžite je jasné aj to, kto bol David Kollar v roku 2011. Čerstvý otec druhého dieťaťa, ktorý je na materskej a snaží sa ju zladiť s hudbou. Vytyčuje si pracovný režim rozdelený na hodiny, rytmické cvičenia, analýza sól, angličtina, práca na e-mailoch. Dokopy takmer desať hodín. „Je to minimum. Bez toho to nepôjde. Rýchlo zakrpatiem a zleniviem. Všetko sa dá urobiť aj s bábätkom doma“.
Hneď na úvod jasné priority a analytický prístup s veľkou disciplínou. Makať, makať a stále sa snažiť posúvať ďalej, to sú presne veci, ktoré sú jeho hlavným motorom, ktoré ho posunuli z domácej do medzinárodnej scény. Jeho spoluhráči a priatelia, s ktorými robí hudbu, sú maďarská bubenícka hviezda Borlai, nórsky gitarista Eivind Aarset, americký bubeník Pat Mastelotto, Taliani Paolo Rainieri a Simone Cavina. Mnohí sa pýtajú, ako sa mu to podarilo a najmä pre nich je táto kniha.
Sama osebe je dielom, albumom o hudbe aj klasickým albumom, ktorý je k nej priložený (ten obsahuje nové verzie Davidových skladieb, ktoré urobil jeho kamarát Tomáš Mutina). Formát veľkosťou pripomína CD, v kartónovej lepenej obálke sa ukrýva 130 strán textov a veľa fotografií dokumentujúcich vznik hudby aj najrôznejšie cesty za ňou. Zápisky sú stručné, bez zbytočných slov, priamo k podstate myšlienky alebo zachytenia pocitu. Sú tu početné zahraničné výlety, (ne)stretnutia so slávnymi muzikantmi za nepriepustnou hradbou ich súkromia (Hans Zimmer) alebo bizarných meditačných seminárov (Robert Fripp).
Niekedy je David príliš naliehavý, pôsobí, akoby chcel naraz preskočiť niekoľko levelov, ktoré obvykle musia prísť postupne krok po kroku. Zdá sa to aj spoluhráčovi zo skupiny KoMaRa Patovi Mastelottovi. Slovenského kolegu najskôr za to zvozí, ale rýchlo si uvedomí, že sa mýli. „Keby som netlačil na pílu, tak neexistuje ani KoMaRa. Samo by sa to nestalo. Som, odkiaľ som. Nie je to jednoduché, musím sa veľmi snažiť“.
Podtitul knihy znie Alchýmia úspechu a prehry, prevažujú tie prvé, ale toto nie je portrét sebaistého suveréna, ktorému ide všetko rýchlo a hladko. Dočítate sa aj o pochybnostiach a neistotách, o tom ako ťažko prežíva zdravotné problémy detí. Posledný zápis je z februára 2015 a odvtedy sa udialo veľa vecí. Už sa zbiera materiál na Zápisky II.
