Keby podobný úspech dosiahol nejaký slovenský športovec, venovali by sa tomu všetky naše médiá.
Stál vonku, opretý o stenu budovy, kde pred chvíľou dohrali, a viditeľne unavený fajčil. Koncert ho vyžmýkal, dal doň maximum. Hrali totiž niečo vyše hodinu a použili jedinú vopred hotovú – dohodnutú pesničku. Všetko ostatné bola improvizácia, voľne improvizovaná hudba, vznikajúca priamo na pódiu, pod rukami dvojice muzikantov, ktorí spolu hrali druhýkrát v živote. To sú situácie, kde neobstojí sebastredná virtuozita ani predvádzanie zvukov – treba sa navzájom veľmi pozorne počúvať a rýchlo reagovať. Žiadna improvizácia na vopred dohodnuté témy, ale komponovanie v reálnom čase, orchestrácia okamžitých nápadov a nálady aj doterajších muzikantských skúseností. Dolovanie zvukov z tradičných nástrojov aj zo škatuliek prevažne netradičnými technikami.